Ústavná nerovnosť

Autor: Martin Macko | 1.9.2014 o 15:00 | Karma článku: 7,87 | Prečítané:  1298x

Dnes nadobúda účinnosť novela ústavy, ktorou sa zavádza zákaz manželstiev párov rovnakého pohlavia. V priebehu polroka tak malá skupina na katolícku cirkev napojených lobistov dokázala zmeniť našu ústavu na svoj obraz. Na rozdiel od démonizovanej a v podstate fiktívnej homoloby má táto loby okrem ambícií predpisovať ľuďom ako majú žiť aj moc svoje predstavy presadzovať. So zástupcami LGBTI ľudí, ktorých sa ako jediných zmena ústavy priamo dotkne, sa predstavitelia vládnej strany odmietli čo i len stretnúť (premiér Fico a minister Richter ani neodpovedali na list a predseda parlamentu Paška si nenašiel čas). Denník SME publikoval v marci môj komentár, ktorý je stále aktuálny a preto ho zverejňujem aj tu v plnom znení:   

         

          Prednedávnom som na tomto mieste opísal taktiku KDH ako mobilizovať konzervatívnych voličov pre Pavla Hrušovského návrhom na ústavný zákaz manželstiev párov rovnakého pohlavia. To som ešte ani ja a iste ani vedenie KDH netušili akým prepadákom bude Hrušovského kandidatúra a ako jeho hlavnú tému brilantným taktickým úskokom využije Robert Fico proti liberálnejším súperom. Pravda to, že by si líder sociálnodemokratickej strany v normálnej európskej krajine osvojil politiku vylúčenia jednej skupiny obyvateľstva z nejakého právneho inštitútu je len ťažko predstaviteľné. Slovenskou realitou však pravdepodobne na konci tohto týždňa bude v parlamente oficiálny sociálnodemokratický návrh na zmenu ústavy obsahujúci definíciu manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy.

          Účinky tejto ústavnej zmeny sa dajú zhrnúť do vety: nikomu nepomôže, niektorým ublíži. Nijakým spôsobom nezvyšuje už existujúcu ústavnú ochranu manželstva, rodiny a detí, ktoré sú navyše chránené medzinárodnými dohovormi stojacimi dokonca nad našou ústavou. Ústavné zákazy manželstiev párov rovnakého pohlavia boli v posledných rokoch predmetom mnohých vedeckých štúdií a preverovania pred ústavnými súdmi. Opakovane bolo preukázané, že nijakým spôsobom neprispeli k rastu počtu sobášov, zníženiu rozvodovosti, rastu pôrodnosti, či zlepšeniu kvality života manželských párov. Naopak v kontexte vyspelých demokracií sa v týchto ukazovateľoch spravidla darí viac krajinám právne uznávajúcim aj páry rovnakého pohlavia. Vylúčenie jednej skupiny párov z právnej ochrany tým ostatným jednoducho v ničom nepospieva.

          O tých vylúčených – nehodných – však vysiela do spoločnosti jasný signál. Štát dnes uznáva, že sexuálna orientácia sa nedá meniť a tá menšinová nie je o nič menej hodnotná ako tá väčšinová. Dokonca patrí medzi zakázané dôvody diskriminácie. Na druhej strane priamo najvyšší zákon povie mladým gejom a lesbám, ktorí/é už aj tak čelia prostrediu kde slovo teplé je synonymom všetkého podradného, že ich city a vzťahy sú nielen nehodné ochrany ale priam hrozbou pre celú spoločnosť (dôvodová správa opozičného návrhu hovorí o zániku celých civilizácií). Nech budú preto robiť vo svojom živote čokoľvek, z pohľadu štátu budú stále menejcenní/é a mimo hlavného prúdu spoločnosti. Britskí vládni konzervatívci pochopili, že ak skutočne veria v spoločenské dobro vyplývajúce zo stabilných monogamných vzťahov dvoch ľudí, musia toto dobro sprístupniť pre všetkých. Ako totiž presadzovať v tejto komunite hodnoty stability, vernosti, záväzku, zodpovednosti, ako ponúkať vzory pre LGBTI mládež, keď štát odmieta akýmkoľvek spôsobom uznať existenciu vzťahov párov rovnakého pohlavia? Slovenskí ochrancovia manželstva zatiaľ spisujú nepríčetné petície proti každému verejnému zobrazeniu gejských a lesbických párov a nechutnými e-mailami bombardujú každého, kto sa ich verejne zastane.   

          Ostáva nám tiež dúfať, že zákonodarcovia nevezmú jedinečnosť manželstva muža a ženy až tak doslovne a nezačnú obmedzovať pomoc slobodným matkám, ovdovelým otcom, deťom vychovávaných nezosobášenými pármi, sirotám a vôbec celej škále neúplných a „netradičných“ rodín. Všetkým spomínaným ale odkážu, že nenaplnili ideál a ich život je preto zlyhaním.

            Je zarážajúce, že kým podobnú aktivitu KDH si pred pár rokmi málokto všimol, dnes naberá podporu naprieč politickým spektrom. Dvojtvárnosť politiky vládneho Smeru najlepšie dokumentuje fakt, že Monika Flašíková-Beňová bola v mene európskych sociálnych demokratov predkladateľkou deklarácie Európskeho parlamentu kritizujúcej Orbánovu maďarskú ústavu okrem iného za to, že jej definície rodiny a manželstva môžu byť diskriminujúce k párom rovnakého pohlavia. Napriek tomu dúfam, že po čase dospejú aj slovenskí zákonodarcovia k miere sebareflexie amerického prezidenta Billa Clintona, ktorý v roku 1996 podpísal zákon na ochranu manželstva (DOMA) zabraňujúci právnemu uznaniu párov rovnakého pohlavia na federálnej úrovni. Po 17 rokoch vyhlásil, že „sudcovia najvyššieho súdu musia rozhodnúť, či je (DOMA) v súlade s princípmi národa, ktorý si cení slobodu, rovnosť a spravodlivosť nadovšetko... Ja som dospel k záveru, že DOMA je v rozpore s týmito princípmi a v skutočnosti je nezlučiteľný s našou ústavou.“ K rovnakému záveru dospel aj americký najvyšší súd a ja nepochybujem, že k nemu raz dospeje aj slovenský ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?